Text na Jesselsohnovej stéle, nazvaný Gabrielovo zjavenie (tak ho pomenoval Ada Yardeni, izraelský vedec, ktorý ho ako prvý zverejnil - tu je anglický preklad), bol napísaný na kameň atramentom a pochádza asi z konca 1. storočia pr. n. letopočtom a zo začiatku 1. storočia n. l. Do širokej pozornosti sa dostal, keď vyšiel Yardeniho článok v Biblical Archaeology Review s názvom "Nový zvitok od Mŕtveho mora na kameni?" (v čísle január/február 2008).
Gabrielovo zjavenie sa skladá z 87 riadkov a je rozdelených do dvoch stĺpcov. Text je písaný v prvej osobe, asi niekým, kto sa volal Gabriel a obsahuje početné biblické frázy. Je to apokalyptický text a zdá sa, že bol napísaný zástancom Dávidovej dynastie.
Podľa Izraela Knohla, ikonoklastického profesora biblických štúdií na Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme, osoba vyobrazená na kameni je muž menom Šimon, ktorého zabil veliteľ Herodesovej armády (podľa historika Jozefa Flávia). Pán Knohl tvrdí, že autori pasáži na kameni boli pravdepodobne Šimonovi nasledovníci (viac v článku New York Times).
Pán Knohl ďalej tvrdí, že na kameni sa píše o smrti vodcu Židov, ktorý bude vzkriesený o tri dni. Dodáva, že myšlienka „vzkriesenia po troch dňoch“ sa teda vyvinula ešte pred Ježišovým ukrižovaním.
Čo z toho podľa mňa vyplýva?
Určite sa nedá tvrdiť, že pasáže z Biblie o Ježišovom vzkriesení boli okopírované z tohto textu.
Ja beriem Nový zákon ako mýty a legendy. V čase, keď žil Ježiš, žilo niekoľko ďalších ľudí, ktorých považovali za mesiášov. Napr. Judáš z Galiley, či Athronges.
Ďalším zaujímavým človekom bol podľa legiend Apollonios z Tyany. Bol prívržencom novopytagoreismu a počas svojho života údajne vykonával zázraky, ktoré ho preslávili, najmä v kontraste s jeho súčasníkom Ježišom Kristom. Patrilo medzi ne aj vzkriesenie z mŕtvych dcéry jedného váženého rímskeho občana. Mal aj niekoľko svojich učeníkov. Po svojej smrti bol údajne vzatý na nebesá, ale po smrti sa vraj zjavoval svojim verným.
V tej dobe žilo mnoho zaujímavých učiteľov a ich žiaci si ich často prikrášľovali. Inšpirovali sa pri tom kde sa len dalo a potom pripisovali svojim učiteľom nadprirodzené skutky, len aby pritiahli pozornosť ďalších ľudí.
Aj Ježiš bol, podľa mnohých historikov, takým prikrášleným učiteľom. Presvedčivých dôkazov o „historickom Ježišovi“ je veľmi málo. Písal som už, že evanjelia boli napísané v rokoch 65 až 100 n. l. V tej dobe boli ich zdroje, príhody o Ježišovi, šírené ústnym podaním alebo písomne, avšak psychologicky a argumentačne prispôsobené potrebám jeho prívržencov.
Mesiáš
Slovo „mesiáš“ pochádza z hebrejského slovesa „naolejovať“, „pomazať“. V Starom zákone boli králi Izraela označovaní ako Jahveho „mesiáš“ - Boží pomazaný.
V niektorých židovských sektách bol „pomazaný“ ústrednou postavou ich apokalyptických predstáv o nadchádzajúcej bitke s protivníkmi boha.
Ježiš mal byť údajne mesiáš a v jeho dobe do popisu práce mesiáša nepatrila smrť. Tradičný židovský obraz mesiáša bol človek, silný potomok kráľa Dávida, ktorý porazí svojich nepriateľov (a nezomrie pri tom). Šimon (a neskôr aj Ježiš) odrážal nový druh mesiášstva.
Keď bol Šimon porazený a usmrtený, tak napriek tomu ho nasledovníci uznali za mesiáša. Tí dokonca začali tvrdiť, že to je dokonca potvrdením toho, že je mesiášom.
Tento druh mesiášstva zahŕňal utrpenie, smrť a vzkriesenie. Na kameni od Mŕtveho mora, Knohl vidí mesiáša, ktorý trpel, zomrel a vstal z mŕtvych. V Novom zákone sa tak vraj inšpirovali z tejto príhody o zmŕtvychvstaní.
Bol Ježiš mesiášom?
Ťažko povedať. Je to otázka viery.
Písal som už o tom, že Ježiš sa nenarodil panne, nevystúpil na nebesia a nepochádzal asi ani z Dávidovho rodu. Jeho učeníci začali hľadať proroctvá v Starom zákone, ktoré by potvrdzovali jeho výnimočnosť a pripisovali mu rôzne veci, len aby ho ostatní uznali za mesiáša.
Tak či tak, je len na ľuďoch ako sa rozhodnú, či budú veriť legendám o Ježišovi (či iným biblickým legendám), alebo nie.
Viera je viera, avšak nie poznanie. Na to si treba dávať pozor, keď chcete niekoho presviedčať o svojej pravde. Aj z týchto nálezov, ktoré som spomenul, sa nič jednoznačné nedá vyvodiť. Avšak chcel som upozorniť na to, že aj takéto nálezy existujú.
ZDROJE
Hlavný článok v New York Times:
http://www.nytimes.com/2008/07/06/world/middleeast/06stone.html?_r=3&pagewanted=2&hp
Ďalšie články:
http://www.bib-arch.org/news/dss-in-stone-news.asp
http://theologyreference.blogspot.sk/2008/07/gabriels-revelation.html
Preklad textu v angličtine:
http://www.bib-arch.org/news/dssinstone_english.pdf
Niečo o Izraeli na úsvite kresťanstva:
http://www.historickarevue.com/archiv_86.html
Wikipedia en:
http://en.wikipedia.org/wiki/Gabriel%27s_Revelation
http://en.wikipedia.org/wiki/Simon_of_Peraea
http://en.wikipedia.org/wiki/Israel_Knohl
http://en.wikipedia.org/wiki/Apollonius_of_Tyana
Wikipedia sk/cz:
http://sk.wikipedia.org/wiki/Obrazoborectvo
http://sk.wikipedia.org/wiki/Flavius_Iosephus
http://cs.wikipedia.org/wiki/Apollónios_z_Tyany
Jewish Encyclopedia:
http://www.jewishencyclopedia.com/articles/8905-josephus-flavius
http://www.jewishencyclopedia.com/articles/2088-athronges
Iné zdroje:
http://www.livius.org/men-mh/messiah/messianic_claimants02.html
http://www.encyclopedia.com/article-1G2-2587501551/athronges.html
Dokumentárny film (History Channel) o Gabrielovom zjavení a Šimonovi (YouTube):
http://youtu.be/qXB1Z7X0lOY