Dedičný hriech: Manichejský koncept

Autor: Ľubomír Dobrovodský | 18.1.2012 o 10:20 | (upravené 23.6.2012 o 19:11) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  723x

Podľa kresťanských legiend, leží dedičný hriech leží na každom človeku už od narodenia. Prvotný hriech alebo dedičný hriech je podľa kresťanskej teológie hriech, ktorý spočíva v neposlušnosti. Adam a Eva nemali jesť zo stromu poznania, ale oni podľahli našepkávaniu diabla a zatúžili rozoznávať dobro a zlo ako bohovia. Tak im Boh udelil trest, ktorým boli vylúčení z pôvodného stavu nemilosti.

Ak tomu nerozumiete, tak ešte raz v skratke:
Prvý človek dostal od Boha príkaz, ktorým mala byť vyskúšaná jeho poslušnosť;
Prvý človek bol zvedený diablom zobrazeným v podobe hada a Boží príkaz porušil;
Prarodičia boli vylúčení z pôvodného stavu nevinnosti.
Tak im Boh udelil trest, ktorým boli vylúčení z pôvodného stavu nemilosti.

A to, že oni boli vylúčení a hriešni, tak sme vylúčení a hriešni aj my všetci...

Je to dosť komplikovaná teória a dovolím si vstúpiť do tejto teórie vlastným názorom, keďže je to teória, ktorá sa vraj týka všetkých ľudí na celom svete a nie iba tých, ktorí sú kresťania.

Dovolím si tvrdiť, že mňa sa dedičný hriech netýka a netuším, prečo by ma mali nazývať hriešnym človekom.

Ak by táto teória mala byť platná, bola by platná od vzniku ľudstva. Avšak nie je...

1. Príbeh o Edene, Adamovi a Eve a ich vyhnaní z raja vznikol neskôr ako mnohé iné pasáže v Starom zákone.
2. Judaizmus nepoznal dedičný hriech a tento koncept vznikol v neskoršej fáze kresťanstva (katolizcime).
3. Tento koncept prešiel do kresťanstva z iného náboženstva - Manicheizmu



Dogma a rozum podľa katolíckej cirkvy:

Ľudský rozum sám od seba nemôže zistiť jestvovanie dedičného hriechu a jeho následky, keďže tu ide o stratu nadprirodzených darov, o ktorých človek môže vedieť len z Božieho zjavenia. Prirodzený rozum nemôže v prísnom slova zmysle dokázať existenciu dedičného hriechu, ale môže naň usudzovať len s pravdepodobnosťou určitých náznakov: Peccati originalis in humano genere quadam signa apparent. Takými náznakmi sú: mravný zmätok ľudstva a odpad od pravej viery v Boha (polyteizmus, ateizmus).

http://sk.wikibooks.org/wiki/Dogmatika:_Dedičný_hriech

Dogmatické učenie o dedičnom hriechu podrobne definoval Tridentský koncil, ktorý sa konal v rokoch 1545 – 1563 n. l. Počiatok teórie dedičného hriechu však vznikol v 4. storočí v Ríme.

Prečo vznikol až vo 4. storočí?

Manicheizmus

Manicheizmus bolo učenie iránskeho proroka Máního, ktorý spojil radikálny dualizmus zoroastrizmu s kresťansko-gnostickou ideou spasenia, tu chápanou ako „vykúpenie z telesnosti“.
Jeho učenie bolo ovplyvnené gnosticizmom a spájalo v sebe staro perzské náboženské predstavy zoroastrismu s kresťanstvom a budhizmom, pričom sa považovalo za vyvrcholenie všetkých týchto náboženstiev. Máního učenie sa rozširovalo na východ i na západ (u Augustína) a niekoľko storočí konkurovalo kresťanstvu.
Mání učil, že na počiatku boli dve sily: Svetlo a Tma. Učil, že svet je rozdelený na dobro a zlo a tieto sily sú vyrovnané. Učil, že materiálny svet je dielom Temnoty. Telo a telesnosť považoval za znečistené (Myšlienka o nečistote tela možno považovať za staršiu a univerzálnu).

Ďalej učil, že sily Tmy vytvorili ľudské pokolenie a postarali sa o to, aby ho túžba navždy držala v otroctve – najmä túžba po rozmnožovaní, ktorá bude držať Svetlo navždy vo väzení.
Mání zakazoval, okrem iného, svojim vyvoleným vstupovať do manželstva a plodiť deti, aby tak nerozširovali zlo. Pôst bol podľa neho jediná cesta očisty tela od nečistôt a konzumáciu niektorých rastlín zakazoval z dôvodu ich „nečistoty“.

Toto učenie veľmi pripomína učenie o dedičnom hriechu, ktorý sa tiež šíri rozmnožovaním.

Tak ako to bolo? Prišli s tým prvý kresťania, alebo Mání?

Kedy sa objavil dedičný hriech a dualizmus v kresťanstve?

Aurelius Augustinus, známy aj ako Svätý Augutín, bol 9 rokov prívržencom Manicheizmu. V roku 375 si otvoril rečnícku školu v Tagaste. Neskôr však prešiel do Ríma, kde si takisto otvoril rečnícku školu. Tam však vydržal len rok. Potom prešiel do Milána. Tam definitívne zanechal Manicheizmus. Vďaka matke, sa zoznámil s milánskym biskupom sv. Ambrózom. Často počúval jeho kázne v Miláne a potom sa ním nechal v roku 387 pokrstiť.

Bol to Augustín, ktorý učil o univerzálnom vykúpení – platí pre všetkých hriešnikov (teda všetkých ľudí) a má moc odpustiť všetky hriechy.

Bol to Augustín, ktorý vyslovil na margo nepokrstených dospelých, ale aj nepokrstených nemluvniatok, ktoré umreli hneď po narodení: budú vo večnosti potrestaní. Tieto deti, hoci sa nestihli dopustiť ničoho, ani dobrého ani zlého, sú podľa Augustína nositeľmi dedičného hriechu (od Adama a Evy), a preto im má čo byť odpustené.

Podľa Augustínovho učenia sa dedičný hriech tiahne celým ľudským pokolením. Ďalej vraj dedičným hriechom prišlo ľudstvo o slobodu existencie v dokonalom spojení s Bohom. Neprišlo však o slobodnú vôľu rozhodnúť sa pre dobro. Podľa Augustína všetci ľudia sú náchylní k hriechu...

Môžeme predpokladať, že Augustín bol ovplyvnení Manicheizmom a toto učenie preniesol aj do katolíckej cirkvi. Židia a ani ranný kresťania (Pavol vo svojich listoch) nehovorili o dedičnom hriechu, ale o smrti.

Rimanom 5, 12 – 21:

Preto jako skrze jedného človeka vošiel hriech do sveta a skrze hriech smrť, a tak prešla smrť na všetkých ľudí, pretože všetci zhrešili –
Lebo aj do zákona bol hriech na svete, ale hriech sa nepripočíta, keď nieto zákona.
Ale smrť jednako kraľovala od Adama až po Mojžiša i nad tými, ktorí nehrešili podobným prestúpením ako Adam, ktorý je obrazom toho budúceho.
Ale nie tak ako rečený pád, čiže prehrešenie, i dar milosti. Lebo ak pádom toho jedného zomreli mnohí, o mnoho väčšmi rozhojnila sa milosť Božia a dar milosťou toho jedného človeka Ježiša Krista naproti mnohým.
Ani nie ako skrze jedného zhrešivšieho je rečený dar. Lebo odsudzujúci výrok z jed­ného prehrešenia na odsúdenie, ale dar milosti z mnohých prehrešení na ospraved­lňujúci výrok.
Lebo ak pádom, prehrešením sa, toho jedného kraľovala smrť skrze jedného, je o mnoho istejšie, že tí, ktorí dostávajú hojnosť milosti a daru spravedlivosti, budú kraľovať v živote skrze toho jedného, Ježiša Krista.
A tak tedy jako jedným pádom odsudzujúci výrok na všetkých ľudí na odsúdenie, tak i jedným ospraved­lňujúcim výrokom dar milosti na všetkých ľudí na ospravedlnenie života.
Lebo jako neposlušnosťou toho jedného človeka stali sa mnohí hriešnymi, tak aj poslušnosťou toho jedného stanú sa mnohí spravedlivými.
A k tomu vošiel do toho i zákon, aby sa rozmnožilo prehrešenie; ale kde sa rozmnožil hriech, tam sa ešte väčšmi rozmnožila milosť, aby, jako kraľoval hriech v smrti, zrovna tak kraľovala aj milosť skrze spravedlivosť cieľom večného života skrze Ježiša Krista, našeho Pána.
Korinstkým (1) 15, 22:
Lebo ako v Adamovi všetci zomierajú, zrovna tak i v Kristovi všetci budú oživení.

P.S. Vďaka tomuto konceptu bolo potrebné neskôr vymyslieť aj Nepoškvrnené počatie Panny Márie...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Únos. Film, ktorý vznikol napriek výstrahám právnikov

Pri nakrúcaní prvého slovenského trileru bola aj mama Roberta Remiáša.

ŠPORT

Spieva si Marleyho, dá si pivo. Ako Sagan trénoval v horách

Sagan sa pripravoval inak ako súperi.

TECH

Akadémia vied má päť slabých ústavov, dva špičkové

Päť ústavov nestojí na pevných základoch.


Už ste čítali?